Na zemepise ste sa už asi učili o Menaiskej úžine, ktorá v dávnych dobách slúžila ako prírodná obrana proti dobyvateľom. Neskôr sa však stala prekážkou pri rozvoji dopravnej stiete medzi Londýnom a irským Dublinom. Túto trasu prekonávali trajektom a počas napoleonských bojov neboli peniaze na výstavbu mostu. Až začiatkom 19. storočia sa rozhodlo, že predsa len sa cez Menainskú úžinu most postaví a že musí byť dosť vysoký, aby pod ním mohli preplávať aj lode a plachetnice. Rozhodlo sa, že sa postaví tzv. visutý most.

Visutý most je typ  mosta , ktorého konštrukčný systém je založený na voľne visiacom lane s pevne zaistenými nehybnými koncami. Takýto visutý most bol dokončený cez Menaiskú úžinu v roku 1826.

Unikátny most navrhol Thomas Telford, ktorý sa stal v roku 1820 prezidentom Spoločnosti stavebných inžinierov a ktorý bol známy a obdivovaný v tom čase už ako staviteľ viacerých veľkých verejných budov.

Visutý most má vložené pole s rozponom 177 m medzi dva kamenné úseky, postavené na pevnine. Jeden kamenný úsek tvoria 4 oblúky a druhý 3 oblúky. Veže, postavené na vnútorných okrajoch kamenných úsekov nesú 4 závesné železné reťaze.

Viete si predstaviť ako robotníci naťahovali tieto 4 ťažké železné reťaze do správnej polohy na moste? Vraj to bola veľmi dramatická a dobrodružná úloha, ktorej sa zhostilo až 150 robotníkov, ktorých osobne “dirigoval” pán Telford. Ten pred tým, ako zavesili tieto reťaze, niekoľkokrát skúšal tento úkon na rôznych modeloch, čím overoval aj bezpečnosť konštrukcie mosta.

Tento most je najslávnejším mostom v Budapešti, ktorá má spolu až 8 mostov cez Dunaj. Ale tento bol úplne prvý, ktorý spojil dve časti tohto mesta, teda Budu a Pešť. Ide tiež o visutý most, ktorého vozovka je zavesená na reťaziach.

Výstavbu mostu inicioval gróf a politik Sečényi, podľa ktorého sa niekedy aj nazýva ako Sečényiho most. Jeho výstavba trvala 10 rokov a začalo sa s ňou v roku 1839. Gróf Sečényi nielen inicioval výstavbu tohto mosta, ale jeho výstavbu do veľkej miery aj financoval. Ponúkol svoj ročný príjem zo všetkých svojich statkov. Na spoluprácu oslovil Angličana inžiniera Williama Tierney Clarka, ktorý navrhol most s masívnymi oblúkmi a ozdobnými sochami.

Na moste sa nachádza dvojprúdová vozovka a lávky pre peších. Hlavné rozpätie mosta je 202 m, svojho času bol jedným z najväčších na svete.

Myšlienka na spojenie mestských častí newyorského Manhattanu a Brooklynu sa prvýkrát objavila začiatkom 19. storočnia. Nakoniec sa začala výstavba mosta až v roku 1869 podľa projektu Johna Augustusa Roeblinga.

Autor sa netajil ambíciou vybudovať najväčší most na svete a hovoril o ňom ako o veľkom technickom diele. Roebling študoval mostné inžinierstvo na Kráľovskom polytechnickom inštitúte v Berlíne a do USA prišiel ako prisťahovalec v roku 1931. Vtedy do Ameriky prúdilo veľmi veľa Európanov, ktorí sa snažili uchytiť v USA.

NewYork v tom čase zažíval veľkú expanziu a bolo potrebné prepojiť Manhattan s Brooklynom. Meská rada vyhlásila súťaž na projekt mosta, a rozhodla sa pre návrh Roeblinga. Most je postavený nad East River a jeho symbolom je masívny kamenný portál s gotickým oblúkom. K vertikálnym zaveseným lanám boli pridané aj laná diagonálne a to z dôvodu väčšej stability. Konštrukcia mostu je oceľová, čo bolo v čase výstavby mosta novátorské technické riešenie.

Jeho hlavný rozpon, ktorý má dĺžku 488 m, bol v tej dobe najväčší na svete. Tento rekord si udržal až do roku 1903. Mostovka mosta je sieťová kovová konštrukcia dlhá 1005 m a zavesená na 4 lanách, ukotvených na koncoch a podoprených dvoma žulovými neogotickými vežami. Veže sú vysoké takmer 100 m. Keď niekto navštívi NewYork, určite nemôže obísť ani tento most, ktorý poznáme aj z mnohých amerických filmoch.

Ako je najznámejším mostom v NewYorku Brooklynský most, tak je pre Londýn najznámejším mostom Tower Bridge. Tower Bridge je však unikátny aj tým, že je to otvárací most. Otvára sa vždy, keď popod ním prechádza väčšia loď. Keďže most je postavený v blízkosti prístavu, museli inžinieri projektu uvažovať o takomto riešení konštrukcie mosta.

Problém otváracieho mosta brilantne vyriešil sir Horace Jones, ktorý navrhol rozdeliť most na dve časti, pričom každá časť mostu sa zdvíha pomocou rotácie každej časti okolo dvoch otočných čapov. Slávny Tower Bridge má tri polia, oddelené dvoma veľkými vežami vysokými 63 m. Stredné pole sa dá hydraulicky zdvihnúť. Horné lávky umožňujú chodcom prechádzať cez most dokonca aj vtedy, keď je most otvorený. Dve pešie lávky majú tiež statickú funkciu ako spojovacie tyče.

Most sa dokáže otvoriť za necelú minútu a otvárací mechanizmus fungoval spoľahlivo niekoľko desiatok rokov bez toho, aby si vyžadoval nejaké opravy. Samozrejme, po určitom čase si vyžiadal rekonštrukciu, ale aj dnes funguje spoľahlivo a otvára sa približne 500 krát do roka. Tower Bridge je aj dnes najznámejším symbolom Londýna.