Most svätého Gottharda je gotická pamiatka pochádzajúca z 14. storočia. Most sa nachádza západne od obce Leles v okrese Trebišov. Ide o kamenný most, postavený z bridlicového andezitu, ktorý doviezli z neďalekých Chlmeckých pahorkov. Most bol postavený cez dnes už zaniknutú rieku Ticu.

Dĺžka mosta je 70 metrov a široký je 5 metrov. Predpokladá sa, že ide o najstarší most na území Slovenska. Most svoje pomenovanie získal až po roku 1802, keď bola na moste umiestnená socha, ktorú tam osadili mnísi z neďalekého Kláštora. Sochu svätca odstránili z mosta v roku 1948, ale názov mu už ostal. V súčasnosti slúži most najmä ako turistická atrakcia.

Most vznikol podľa návrhu Ing. Jána Nagymihálya z roku 1903 a o rok neskôr ho postavili talianski stavitelia a kamenári. Most, ktorý v sebe zahŕňa prvky secesného slohu zo začiatku 20. storočia, má betónový skelet a po bokoch je vyplnený červenou tehlou. Je dlhý 42 metrov. Tento most na juhozápade Slovenska sa považuje za najkrajší z mostov zapísaných v štátnom zozname pamiatkových objektov.

Ide o trojklenbový barokovo-secesný most s balustrádami, postavený z kameňa cez potok Čierna voda. V minulosti spájal ozdobnú francúzsku záhradu s tzv. anglickým parkom, ktoré boli majetkom Pálffyovcov. Stavby sa nezachovali, takže most dnes vedie akoby odnikiaľ nikam a využitý je ako súčasť cyklotrasy, ktorá bola vybudovaná v roku 2002. Most bol viackrát využitý ako kulisa historických filmov.

Most Márie Valérie, dlhý 509 metrov, spája Štúrovo s maďarským Ostrihomom. Ide o oceľový most, ktorý bol vybudovaný v roku 1895. Meno dostal po hlavnej vojvodkyni Márii Valérii, dcére cisára Františka Jozefa. Most počas 2. svetovej vojny vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská. Za obdobie socializmu nedošlo medzi susednými štátmi k dohode most zrekonštruovať. Medzi mestami premávala kompa, ktorá prevážala autá i ľudí.

K jeho znovuvybudovaniu došlo až v roku 2001. Najprv sa musel vyčistiť celý priestor pod mostom – dno rieky Dunaj – od výbušnín, ktoré tu zostali ešte z čias vojny a ktoré bolo potrebné zneškodniť. Následne sa z riečišťa Dunaja odstránili aj časti pôvodnej železobetónovej dosky a oceľovej konštrukcie mosta.

Chýbajúce mostné polia sa nanovo vyrobili podľa vzorov spred viac než 100 rokov a dopravili v demontovanom stave do areálu prístavu v Štúrove. Jednotlivé elementy sa tu zmontovali do mostných polí vážiacich až 610 ton a dlhých 102 až 119 m. Tieto mostné polia boli následne pomocou špeciálne vytvoreného súlodia naplavené k pilierom mosta a uložené na ložiská.

Most patrí k najznámejším dielam architekta Emila Belluša, ktorého oslovil na spoluprácu vtedajší riaditeľ piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Ide o krytý most, dlhý 141,8 m a široký 12 až 15 m. Winter požadoval navrhnúť most, ktorý bude spájať kúpeľný ostrov s centrom Piešťan a ktorý mal byť navrhnutý tak, aby chránil ľudí pred búrkou a vetrom. Emil Belluš navrhol elegantné a moderné riešenie mosta, s ktorým bol Winter nadšený. Navyše, Belluš zakomponoval do svojho návrhu aj výtvarné prvky. Požiadal totiž sochára Roberta Kuhmayera, aby vytvoril sochu, ktorá by sa stala symbolom Piešťan. Tak vznikla známa socha barlolámača, ktorá je umiestnená pri vstupe na most zo strany mesta.

Most je určený pre peších a preto Belluš navrhol na oboch stranách mosta päť malých obchodíkov, ktoré ponúkajú spomienkové predmety, knihy a pod. Sklenenú stenu výtvarne riešil Bellušov priateľ Martin Benka, ktorý využil možnosti leptaného skla. Most je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a patrí ku klenotom slovenskej architektúry.

Drevený most v Kolárove je postavený ponad Malý Dunaj, hneď vedľa plávajúceho vodného mlyna. Ide o najdlhší most s celodrevenou konštrukciou v Európe. Meria 86 metrov je postavený na drevených pilieroch. V roku 1992 ho postavili len za deväť dní na základe spomienok ľudí na starší neexistujúci most z 50-tych rokov 20. storočia. Most stavali vojenskí odborníci. Na jeho stavbu sa použilo agátové drevo so špeciálnymi nátermi z Kutnej hory. Drevený most bol následne upravený a zastrešený v rokoch 1997 a 2000.

Tento unikátny most bol dokončený v roku 1972, keď sa začalo uvažovať o rozšírení Bratislavy aj na druhý breh rieky Dunaj. Most je zaujímavý najmä šikmým pilónom mosta s kaviarňou na vrchole, na ktorom je mohutnými lanami zavesená samotná konštrukcia mosta. V jednom pylóne je umiestnený výťah, ktorým sa dá dostať do kaviarne a v druhom je núdzové schodisko.

Tento most je ukážkou nevyhnutnej spolupráce architektov a projektantov, v tomto prípade najmä so statikom a konštruktérom. Architekt Jozef Lacko navrhol najmä samotnú figúru mosta, čiže tvar, ale na tom, aby most bol aj bezpečný a aby mohli po ňom prejsť denne tisícky áut aj ľudí, musel architekt spolupracovať so statikom Arpádom Tesárom. Most je oceľový a celková dĺžka mosta je 430,8 m, šírka je 21 m a celková hmotnosť mosta je takmer 8 000 ton. Celková výška od základov po vrchol je 95 m. Most sa stal na základe hlasovania odbornej aj širokej verejnosti „Stavbou 20. storočia“.

Most Apollo je druhý najmladší bratislavský most, spájajúci brehy mestských častí Petržalky a Ružinova. Bol dokončený v roku 2005 a mal slúžiť na ďalšie odľahčenie dopravy v hlavnom meste Slovenska. Jeho celková dĺžka spolu s estakádami je 854 metrov a šírka 32 metrov. Koryto Dunaja, ktoré je široké 300 metrov, preklenuje oceľová konštrukcia dĺžky 231 metrov v tvare oblúka, ktorého výška je 36 metrov. Dĺžka novovybudovanej komunikácie je 1 853 m.

Za návrhom mosta stoja šikovní projektanti zo spoločnosti Dopravoprojekt na čele s dnes už zosnulým Miroslavom Maťaščíkom. Unikátnosť mosta je aj v tom, že časti jeho konštrukcie nezvierajú ani jeden pravý uhol, most dokonca ani nespája dunajské brehy kolmo. Most bol zaujímavý už počas výstavby, keď bol postavený na ľavom brehu a pri jeho finálnom osadení sa využilo spustenie konštrukcie priamo po prúde Dunaja.

Dôkazom, že ide o architektonicky zaujímavo riešený most, je viacero ocenení, ktoré získal. Pýši sa titulom Stavba roka 2006 na Slovensku, ale aj cenou Opal Awards 2006, ktorú získal v USA ako jediná nominovaná stavba z Európy v danom roku, navyše v silnej konkurencii ďalších svetových stavieb. Mostom vedú cyklotrasy, využiteľné zároveň ako trasy pre bežcov či peších.

Mosty, ako ste sa presvedčili, sú výnimočné diela, ktorých príprava a realizácia trvá niekedy aj desiatky rokov. Mosty nespájajú len dva brehy riek, ale spájajú aj mesto s riekou. Hlavné mesto Slovenska Bratislava má 5 mostov cez rieku Dunaj, z ktorých dva sme Vám predstavili podrobnejšie. V súčasnosti je vo výstavbe šiesty most cez rieku Dunaj, ktorý bude súčasťou dopravného obchvatu Bratislavy.

Bratislava zatiaľ nemá špeciálny peší most cez Dunaj, ktorý by spájal historické centrum s Petržalkou a ktorý by sa stal akýmsi atraktívnym verejným priestorom na rieke. Hlavné mesto sa môže tešiť v budúcnosti na výnimočné mostné dielo – pešiu lávka cez Dunaj, ktorá by mala spojiť oba brehy rieky Dunaj. Prepojenie sa plánuje z historického centra cez Euroveu na druhý breh Dunaja v časti, kde sa pripravuje výstavba nového mestského a polyfunkčného centra Nové Lido.

Ako bude táto pešia lávka, na ktorej bude vytvorený mestský verejný priestor a živé miesto na Dunaji, vyzerať?