Človek staval mosty od nepamäti. Spolu s prvými primitívnymi obydliami z konárov stromov a listov, staval aj prvé mosty a lávky. Prvé osídlenia vznikali vždy najmä pri vodných plochách, potokoch a riekach, lebo voda je nevyhnutnou súčasťou existencie ľudstva. Ak sa chceli ľudia premiestňovať z jedného brehu rieky na druhý, vytvorili si z kmeňov stromov prvé premostenia.

Postupne svoje drevené preklenutia cez rieku či potok zdokonaľovali a začali vznikať prvé mosty, najčastejšie práve z dreva. Drevo však nevydržalo veľmi dlho, preto mnohé drevené doskové mosty nahradili postupne mosty kamenné.

Mohlo sa to ale udiať až vtedy, keď sa v Starom Egypte vynašiel oblúk, ktorý sa začal využívať aj pri výstavbe mostov z kameňov. Najmä starí Rimania začali oblúk využívať v staviteľstve, kde murovacou technikou pomocou kamenných blokov začali stavať krásne mosty. Keďže Rímska ríša bola veľmi rozsiahla, bolo prirodzené, že Rimania budovali cesty, aby sa mohli presúvať po území svojej ríše a začali stavať aj prvé veľké kamenné mosty cez rieky. Vďaka mnohým rekonštrukciám starých rímskych kamenných mostov, sa mnohé z nich zachovali až dodnes. A my vám niektoré z nich teraz predstavíme.

Jedným z najznámejších kamenných mostov vo svete bol postavený v Ríme. Tento most dal postaviť cisár Hadrián a bol dokončený v roku 174 n.l. Most navrhol sám cisár Hadrián a chcel ním spojiť oba brehy rieky Tibery, keďže na jednom z brehov sa nachádzalo jeho mauzoleum, tzv. Anjelský hrad.

Most sa zachoval až dodnes vďaka mnohým rekonštrukciám, ktoré sa týkali nielen jeho konštrukcie, ale aj jeho estetickej stránky. Keďže mosty musia byť najmä bezpečné, aby sa nezrútili, je ich údržba a oprava v priebehu rokov nevyhnutná.

Hadrián navrhol most z piatich kamenných oblúkov, z ktorých sa do dnešných dní zachovali už len 3 prostredné.

V 17. storočí bol most vyzdobený balustrádou a 10 sochami od presláveného talianskeho umelca Berniniho.

Most Ponto Vecchio je v súčasnosti jediným starým mostom vo Florencii. Má už vyše 700 rokov. Je postavený nad riekou Arno a počas 2. svetovej vojny – kedy boli mnohé pamiatky vo Florencii zničené, sa tento most podarilo zachrániť.

Bol postavený v roku 1345 podľa návrhu maliara Taddeho Gaddima.

Šírka mosta je 18 m a jeho celková dĺžka 95 m. Tri veľmi nízke oblúky s rozponom 29 m nesú vrchnú stavbu mosta.

Most bol počas svojej histórie mnohokrát poškodený a niekoľkokrát dokonca zničený prudkou povodňou. Prvé zmienky o moste na tomto mieste pochádzjú už z roku 996. Bol postavený z dreva a v roku 1117 ho zničilia povodeň. Postavili ho znovu, tentokrát z odolnejšieho kameňa, ale žiaľ aj tento bol zničený pri povodni v 13. storočí. Základy dnešného mosta, na ktorom neskôr vyrástli jeho typické obchodíky, boli postavené znovu v roku 1345 a stoja dodnes.

V roku 1442 bol celý most obsadený obchodníkmi s mäsom. Určite si viete predstaviť, ako to na moste vyzeralo. S tým spravil poriadok veľkovojvoda zo slávneho Talianskeho rodu Medici, ktorý pre zvýšenie prestíže a čistoty zakázal prevádzkovanie mäsiarstiev na celom moste. Odvtedy sú tu len obchodíky so striebrom a zlatom, zlatníci a šperkári, ktorí na ňom prevádzkujú svoje malé obchodíky do dnešných čias.

Kapellbrücke alebo po slovensky Kaplnkový most je najstarším dreveným mostom v  Európe , ktorý slúžil aj ako mestské opevnenie a dnes je hlavnou pamätihodnosťou švajčiarskeho mesta Luzern.

Bol postavený v roku 1333 a ide o prestrešený drevený most, ktorý je dnes už symbolom mesta. Je dlhý 198 m a vedie uhlopriečne cez rieku.

Na južnom konci je osemhranná zastrešená vodná veža, ktorá slúžila aj ako väzenie, v ktorom bola mučiareň. Vo veži bola aj mestská pokladnica.

V mostnom zastrešení sa nachádza aj 112 trojhranných obrazov, pochádzajúcich zo začiatku 17. storočia. Začiatkom 19. storočia boli zreštaurované a predstavujú históriu mesta Luzern a hrdinské činy obyvateľov z jeho okolia v boji o nezávislosť.

Karlov most je najstarší zachovaný pražský most cez rieku Vltavu a druhý najstarší most v Čechách. Jeho výstavba sa začala v roku 1375. Podľa legendy základný kameň stavby položil vlastnými rukami panovník Karel IV.

Karlov most spája Staré Mesto Prahy s Malou Stranou. Je dlhý  516 m, široký takmer 10 m a tvorí ho 16 oblúkov. Ohraničujú ho tri veže. Na Malej Strane sú to väčšia a menšia Malostranská mostná veža, na strane Starého Mesta Staromestská mostná veža.

Ozdobený je 30 sochami a súsošiami po oboch stranách mosta. Väčšina sôch bola aj je z pieskovca. Vďaka materiálu sa veľa sôch zničilo, veľa doplatilo aj na pomerne časté povodne a preto boli takto poškodené sochy zreštaurované a nahradené kópiami, ktoré vytvorili súčasní umelci.

Dnešný názov most získal až v roku 1870, pôvodný názov bol Kamenný a neskôr Pražský most. Bol postavený ako náhrada za Juditin most, ktorý strhol v roku 1342 topiaci sa ľad.

Most bol postavený pod vedením známeho architekta Petra Parléřa a dokončený bol v roku 1402.

Po Karlovom moste ešte v minulom storočí bežne prechádzali autá, autobusy a dokonca električka. Až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zakázali na moste akúkoľvek dopravu a odvtedy most slúži len pre chodcov.

Dnes je Karlov most vyhľadávanou a obľúbenou pražskom pamiatkou a aby mohol slúžiť aj ďalším generáciam, prešiel už viackrát rekonštrukciou a rôznymi opravami.